História ochotníckeho divadla

v Hanušovciach nad TopLou

Doteraz prvým známym divadelným predstavením, ktoré sa odohralo na doskách Tálie v Hanušovciach nad Topľou, je hra Zlaté srdce alebo Obeta detinskej lásky od Ferka Urbánka v roku 1921. Ako prvý o tom oficiálne informoval Štefan Socha, autor brožúry „História ochotníckeho divadla v Hanušovciach“ s podtitulom „Päťdesiat rokov ochotníckeho divadla v Hanušovciach“ v roku 1971. Štefan Socha sa k tomuto poznatku dopracoval pravdepodobne na základe vtedy ešte žijúcich pamätníkov, teda ľudí, ktorí divadlo počas I. ČSR hrávali. Znamená to, že divadlo sa tu mohlo hrávať aj skôr, nemáme však o tom žiadne informácie.

 

Spočiatku sa divadelné hry pripravovali pod garanciou cirkevných spoločenstiev – katolíckeho a evanjelického, ktoré medzi sebou de facto súťažili. Táto divadelná konfesionálna rivalita skončila až v 50. rokoch 20. storočia. Potom už medzi sebou nesúťažili cirkevné spoločenstvá, ale rivalita o úspešnejšie prevedenie tej ktorej divadelnej hry a o diváka prešla do sféry rôznych spoločenských organizácii. Najmä v 50. a 60. rokoch 20. storočia sa divadelné hry v Hanušovciach nad Topľou nacvičovali pod záštitou spoločenských organizácií - Československého sväzu mládeže, Sväzu slovenských žien, Sväzarmu a iných.1 Avšak od samého začiatku histórie hanušovského ochotníckeho divadla sa hrávali aj detské divadelné predstavenia, ktoré nacvičovali učitelia hanušovských škôl so svojimi žiakmi.

 

Režisérmi divadelných predstavení detí aj dospelých boli spravidla učitelia miestnych škôl – v prvom období učitelia cirkevných škôl a meštianskej školy, neskôr učitelia tunajšej základnej školy. Prvé známe divadelné predstavenie režíroval riaditeľ katolíckej cirkevnej školy Alexander Kováč. Z radov evanjelických pedagógov sa v prvorepublikovom období (obdobie I. ČSR) v tomto smere najviac zapísal Ondrej Jozef Oberuč. Súčasná stredná a staršia generácia Hanušovčanov ich už pozná len prostredníctvom rozprávania pamätníkov, podobne ako aj ďalších režisérov predvojnového a krátko povojnového divadla, ku ktorým patrili evanjelický farár Alexander Ižo, katolícky farár Anton Ďurčák, či učitelia Ján Miklo a Juraj Macko. Viac si však pamätá neskorších režisérov – učiteľov Štefana Franka, Františka Šveca, Andreja Čákyho a Máriu Jurkovú. V prelomovom roku 1989 do Hanušoviec chodieval nacvičovať ochotnícke divadlo Peter Lejko, herec prešovského Divadla Jonáša Záborského.

 

Čo sa týka priestorov, hanušovskí ochotníci spočiatku na svoju prezentáciu využívali triedy cirkevných škôl. Veľkým pozitívnym zlomom bolo v roku 1934 vybudovanie sokolovne pod viaduktom, ktorá slúžila tak na športové ako aj kultúrne vyžitie miestnych obyvateľov. Sokolovňa však bola zničená v čase 2. svetovej vojny, a tak pod vedením Antona Ďurčáka bola krátko po vojne pod katolíckym kostolom postavená tzv. druhá „sokolovňa“, ktorú neskôr (okolo roku 1968) začali volať „agitačné stredisko“. V súčasnosti túto budovu využívajú futbalisti. V 60. rokoch sa divadlá hrávali vo Veľkom kaštieli a neskôr – keď kaštieľ renovovali pre múzejné účely – boli divadelné predstavenia miestnych ochotníkov hrávané v Malom kaštieli. V 1. polovici 80. rokov 20. storočia získali Hanušovčania kultúrny dom, a tak sa divadelné predstavenia začali hrávať v kinosále tohto kultúrneho domu.

 

Hanušovskí ochotníci však nehrali len na domácich doskách, ale predstavenia chodievali hrávať aj do okolitých i vzdialenejších obcí predtým giraltovského i prešovského okresu, neskôr aj okresu Vranov nad Topľou. Podobne aj Hanušovčania v domácom prostredí radi vítali hosťujúce divadlá – tak amatérske ako aj profesionálne. K nim na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia patrilo dokonca viackrát aj Dedinské divadlo z Bratislavy či Ukrajinské divadlo z Prešova.

 

Zaujímavé sú aj poznatky týkajúce sa repertoáru hanušovských ochotníkov. Obľubovali komédie a veselohry, ale nevyhýbali sa ani náročnejším drámam. Okrem divadelných hier boli v Hanušovciach tiež veľmi obľúbené estrády – v domácich podmienkach to bola zmes hovoreného slova, hudby a spevu. Na vystúpenia počas estrád sa nacvičovali vtipné jednoaktovky.

 

Hanušovskí ochotníci sa zúčastňovali aj okresných a krajských súťaží amatérskych divadelných súborov; občas si zo Svitu, kde sa tieto krajské súťaže každoročne konali, priniesli domov ocenenia ako kolektív i individuálne ocenenia (Mária Mikitová, Oľga Hrehová).

 

Nedá sa zrátať, koľko ochotníkov hrávalo v Hanušovciach nad Topľou divadlá počas uplynulých sto rokov. Bolo ich nespočetné množstvo. Do pamäti mnohých sa však zapísali najmä Helena Némethová st., Margita Moyzesová, neskorší prvý hanušovský primátor Andrej Velebír, bratia Juraj a Michal Maščuchovi, Michal Kolesár, Helena Skriňaková (Ivančová), Helena Mikitová (Sulinská), Mária Kočišová (Hudáková), Juraj Socha (poštár) a Juraj Socha Vranovský, Andrej Čáky, Dezider Babica, Štefan Ferko, Michal Staškovič, František Krupa, Andrej Kučinský, Andrej Sabo Babinčák, bývalá riaditeľka materskej školy Mária Mikitová, Mária Kolarčiková, Mária Hatalová (Andreková), Emília Bernacká, Elena Krupová (Bečková), Janka Kopasová (Molnárová), Milan Veľas, Andrej Ferko, Ján Knašinský, Ján Lukáč a mnohí ďalší.

 

Aktívny život ochotníckeho divadla v Hanušovciach nad Topľou po roku 1989 ochrnul. V roku 1996 pri príležitosti 75. výročia od uvedenia prvej známej divadelnej hry bola v hanušovskom múzeu sprístupnená výstava pod názvom „Nežné dotyky Tálie“; jej komisárkou bola Agáta Krupová. Výstava mala ambíciu znova prebudiť činnosť ochotníckeho divadla v meste, no nepodarilo.

,

16.jpg

Zdroj: Ján Knašinský

V rámci činnosti s miestnou katolíckou mládežou v rokoch 1999-2003 písala Agáta Krupová ešte scenáre a za asistencie Ľudmily Jurkovej (po vydaji Andrejkovej) režijne nacvičila dramatizácie na biblické témy (Vianočný muzikál – 1999, Veľká noc – Evanjelium podľa Matúša v roku 2000, Svätý František z Assisi 2001 a iné) v rámci cirkevných slávností. So svojou tvorbou sa prezentovali aj mimo farnosti, o čom svedčí jeden článok uverejnený v časopise Zrkadlo hanušovskej rímskokatolíckej farnosti číslo 2 v roku 2002.

71228.jpg

Aj v ďalšom období boli vyvíjané snahy o oživenie ochotníckej činnosti v Hanušovciach nad Topľou. V roku 2003 bola v Hanušovských novinách číslo 2, strana 28, zverejnená táto výzva.

IMG-2739.jpg

Pôvodným zámerom bolo podchytiť dospelých – mladú, strednú i staršiu generáciu. Veď Hanušovce mali a doposiaľ majú kvantum absolventov tunajšej umeleckej školy, z ktorých najmä výtvarníci, ale aj hudobníci sa pri nacvičovaní a uvádzaní divadelných hier dali tiež naplno a veľmi tvorivo využiť. Nehovoriac o potenciálnych hercoch. Avšak ešte nedozrel čas. Tí, ktorí pôsobili predtým, už alebo nežili, alebo boli starí a bez záujmu, mnoho možno talentovaných a ambicióznych mladých ľudí sa rozpŕchlo po republike, iní odišli do zahraničia za štúdiom, za prácou.

 

Na výzvu v Hanušovských novinách však zareagovala skupina školopovinných detí. Všetci – až na jednu výnimku – boli v tom čase ešte žiakmi tunajšej základnej školy, ale už v poslednom ročníku. Na jednej strane dostatočne veľkí a uvedomelí, na druhej strane to malo negatívny vplyv na dlhodobé fungovanie skupiny, keďže po odchode na stredné školy mladí nemali už dostatok času venovať sa popri štúdiu aj divadlu vo svojom mestečku.

Napriek tomu to bola veľmi tvorivá skupinka, ktorá sa prejavovala aj vlastnou tvorbou, vlastnými dramatizáciami, o čom napísali aj do Hanušovských novín (HN č.1, Apríl 2004, s.16).

60795.jpg

A tak po tom opätovne nastalo dlhé divadelné odmlčanie.

Novou nádejnou lastovičkou po dlhých rokoch bolo znovuobnovenie dramatického odboru na Základnej umeleckej škole v Hanušovciach nad Topľou v školskom roku 2019/2020.

IMG-2741.jpg

Tablo absolventov ĽŠU Hanušovce nad Topľou v školskom roku 1986/1987. Literárno-dramatický odbor – ako vidno na detailnom zábere z tohto tabla – vtedy úspešne ukončili Hedviga Haľková, Anna Sopoligová, Ľubica Sabová a Andrea Ferková.

IMG-2743.jpg

Po odchode na dôchodok učiteľky Márie Jurkovej, ktorá viedla detské divadielko Radosť a ktorá externe vyučovala aj na tunajšej (vtedy) ľudovej škole umenia do konca 80. rokov 20. storočia, dramatický odbor v Hanušovciach totiž dlhé obdobie (takmer 30 rokov) otvorený nebol. Toto boli jedni z posledných doterajších absolventov dramatického odboru hanušovskej ľudovej školy umenia.

Súčasní žiaci dramatického odboru ZUŠ Hanušovce nad Topľou sa prvýkrát – a kvôli pandémii koronavírusu Covid-19 a obmedzeniam s tým súvisiacich zatiaľ len jediný krát – predstavili Hanušovčanom v rámci školského vianočného predstavenia v gréckokatolíckom chráme koncom roka 2019.

 

Starý divadelný duch však bol v jeseni 2020 oživený vydaním dvoch druhov kalendárov (nástenného aj stolového) na rok 2021 s témou Storočnica ochotníckeho divadla v Hanušovciach nad Topľou 1921- 2021, ktorých autorkou je Jarmila Pagurková. Ľudia zrazu začali o časoch ochotníckeho divadla rozprávať a spomínať. Niektorí na to, ako divadlo hrávali, iní na to, koho si pamätajú, že divadlo v Hanušovciach hrával a ako sa do ich pamäte zapísal.

IMG-2744.jpg

Živná to pôda pre nový divadelný dych!

 

 

A vzápätí to prišlo. → → → → →

IMG-2745.jpg

Lukáš Jurko ešte koncom roka 2020 zakladá Divadlo spod viaduktu (ďalej DSV). Absolvent Vysokej školy múzických umení v Bratislave – magister umenia, odbor bábkoherecká tvorba – pôvodne plánoval oživiť hanušovský kultúrny život o letný divadelný festival.

 

Jeho plány však tak, ako všetky plány v tomto zvláštnom čase, v lete 2020 zničila korona.

 

No neodradilo ho to.

IMG-2746.jpg

Lukáš Jurko zakladá nové hanušovské ochotnícke divadlo, ktoré dostalo do vienka názov Divadlo spod viaduktu. Tento sympatický počin zároveň upozorňuje všetkých, ktorý nepoznajú vzácne hanušovské pamätihodnosti, na jednu z nich.

IMG-2747.jpg

Všetky kroky súvisiace so založením DSV boli najprv zverejňované na facebooku a mnohí diskutéri nezakrývali svoje nadšenie. Myšlienka DSV našla tuná podporu aj vo vyjadrení primátora mesta Štefana Straku.

IMG-2748.jpg

Keďže sa však do tvorby loga nikto zvonku nehnal, využil Lukáš aj svoje výtvarno-grafické zručnosti a logo novozaloženého hanušovského ochotníckeho DSV stvoril sám.

IMG-2749.jpg

Zároveň sa o propagáciu svojich snáh postaral cez médiá.

IMG-2750.jpg

Držím palce, aby to tentokrát vyšlo na sto percent!

 

Spracovala Mgr. Agáta Krupová, kronikárka mesta Hanušovce nad Topľou
26. januára 2021